O nás

Všetko sa to začalo v roku 1997, keď sme sa presťahovali do našeho rodinného domu v Malackách. Od malička som mal veľmi rád psov, ale vlastného psa som nikdy nemal, pretože sme bývali v paneláku. Keďže teraz sme mali rodinný dom s veľkou záhradou, pes bol pre mňa samozrejmou voľbou. Deti nebolo treba dlho prehovárať. Horšie to už bolo s manželkou, ktorá mala pred psami veľký rešpekt, ale nakoniec som ju prehovoril. A tak do rodiny pribudol nový člen - weimarka Aida. Užili sme si s ňou veľa srandy a ja som videl ako tento štvornohý tvor pôsobí pozitívne na celú rodinu. Z manželky sa postupne stala veľká psíčkarka, ktorá dnes nemá problém so žiadnym psom a deti majú psov taktiež veľmi rady. Do dnešného dňa spomínajú na obdobie, kedy sme mali doma osem šteniatok

K Aide pribudla jej dcéra Wiki a spolu tvorili nerozlučnú dvojicu. Keď Aida tragicky zomrela, začali sme sa pozerať po inom plemene a vtedy moja manželka objavila hovawarta. Netrvalo dlho a k Wiki v roku 2005 pribudol náš prvý hovawart - Amy. Zo začiatku bola stále dominantná weimarka Wiki, ale s pribúdajúcim časom sa Amy stále viac presadzovala, až sa stala vodkyňou svorky. Po smrti Wiki sa Amy ešte viac pripútala k našej rodine a bola nám absolútne oddaná. Amy akceptovala len nás štyroch a veľmi dôkladne si vyberala, kto sa k nám môže priblížiť a kto nie. Bola vynikajúci spločník a absolútny strážca našej rodiny. Prežila s nami 11 rokov. Keď v apríli 2016 odišla do psieho neba, dvor ostal úplne prázdny a nám hrozne chýbala. Vedeli sme, že bez ďaľšieho hovawarta to nepôjde. Ešte v ten istý deň so začal obvolávať všetky chovateľské stanice na Slovensku, či má niekto k dispozícii šteniatko (fenku) hovawarta. Žiaľ toho času boli voľní len psíci. Tak som začal obvolávať chovateľov v Čechách a..............

V Karvinej bol vrh a 2 fenky voľné - plavá a čierna. Tak sme si celá rodina urobili výlet do Karvinej aby sme si pozreli celý vrh. Keď sme išli tam, tak som si v duchu hovoril, že asi na 90% zoberieme plavú. Keď sme si však po návšteve sadli v Karvinej na obed, tak rozhodnutie bolo jednoznačné : všetci štyria sme chceli tú malú čiernu guľu, ktorá sa volala Daphne. A tak o 2 týždne neskôr sme sa s mojim synom vrátili do Karvinej po našu Daphne.

S príchodom Daphne sa posunul náš život psíčkarov na vyšší level. Doteraz sme mali psov iba pre potešenie doma a neabsolvovali sme žiadne zvody mladých, výstavy psov alebo organizovaný výcvikový tábor. To všetko sa zmenilo. Dapne sme venovali veľmi veľa času a absolvovali sme s ňou výstavy, zvod mladých , výcvikové tábory...... Popritom sme spoznali veľa nových ľudí, ktorí sa roky venujú výcviku a chovu hovawartov a od nich sme získali veľa užitočných informácii. Až sme sa nakoniec rozhodli založiť si vlastnú chovateľskú stanicu, aby sme toto úžasné psie plemeno mohli šíriť ďalej a priniesli radosť z tohoto psa do ďaľších rodín, tak ako to je už viac ako 20 rokov v našej rodine. Zo svojej vlastnej dlhoročnej skúsenosti môžem potvrdiť, že veta " Pes je najlepší priateľ človeka" nie je len cliché, ale hlboká pravda.

Roman s rodinou